Na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya a so súhlasom panovníka Ferdinanda III. Habsburského prišli do Trenčína jezuiti, aby zabezpečili rekatolizáciu mesta. Protestantská mestská rada však odmietla prijať jezuitov do mesta, preto sa v roku 1645 usadili v bývalom benediktínskom kláštore na Skalke, ktorý im daroval nitriansky biskup Ján Pysky. V Trenčíne začali účinkovať 2. decembra 1646 na vigíliu misionára Indie sv. Františka Xaverského.
Jedným z cieľov rehole bolo zakladanie škôl, vzdelávanie a katolícka výchova mládeže na šírenie rekatolizácie. Začiatkom januára 1649 jezuiti otvorili gymnázium v bývalom Poppelovom dome, na mieste súčasnej Slovenskej sporiteľne na Mierovom námestí. Prvým rektorom kolégia a riaditeľom školy sa stal jezuita Ján Lippay, brat arcibiskupa Juraja Lippaya.
V roku 1653 na sviatok sv. Ducha položil ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay základný kameň ranobarokového kostola sv. Františka Xaverského, ktorý bol posvätený 1. júla 1657. Spoločne s kostolom bol vybudovaný aj kláštorný komplex so školou a noviciátom.
Počas veľkého požiaru 14.mája 1708 vyhorelo takmer celé mesto. Kostol, z ktorého ostali iba holé múry, sa musel komplexne obnoviť. Do Trenčína bol povolaný žiak jezuitského umelca Andrea Pozza Christoph Tausch (1673-1731), ktorý je autorom súčasnej stropnej maľby z roku 1712. Maľba sa viaže k životu jezuitského svätca sv. Františka Xaverského, patróna kostola i mesta Trenčín. Iluzívna maľba kupoly patrí k najvýznamnejším dielam vrcholného baroka na Slovensku. Christoph Tausch je taktiež autorom hlavného oltárneho obrazu, na ktorom sv. František Xaverský krstí kráľovnú Neachille v Indii. Olejomaľba na plátne z roku 1713 je jedným z najvyšších obrazov na Slovensku.
Jezuiti napriek viacerým požiarom a morovým epidémiám, ktoré postihli Trenčín, vytrvalo pracovali v školstve a dosahovali znamenité úspechy. V Trenčíne vzniklo prestížne kolégium, ktoré podporovali a navštevovali aj členovia mocného rodu Ilešháziovcov, trenčianski župani. Cieľom školy bola výchova kazateľov, rečníkov a katolíckej inteligencie. Dôraz sa kládol na klasické jazyky (vyučovacím jazykom bola latinčina) a rétoriku. Na podporu štúdia slúžili opakovania, dišputy, verejné recitácie a akadémie. Dôležitou súčasťou výučby bolo aj divadlo (súčasťou kolégia bola divadelná sála) a hudba. Vyučovalo sa predpoludním i popoludní po dve hodiny. Písomné práce dostávali študenti každý deň okrem soboty. V sobotu bolo celotýždenné opakovanie a popoludní vyučovanie katechizmu.
Na jezuitskom gymnáziu študovali resp. pôsobili viaceré významné osobnosti:
Maximilián Hell (1720-1792), matematik a astronóm, riaditeľ observatória viedenskej univerzity, po ktorom bol pomenovaný kráter na Mesiaci a planétka (3727) Maxhell
Samuel Timon (1675-1736), historik, zakladateľ modernej kritickej historiografie Uhorska
Ján Batazár Magin (1681-1735), autor prvej slovenskej národnej obrany Apológie
Ján Lippay (1606-1666), znalec hospodárstva a filozofie, autor prvých prác o záhradníctve v Uhorsku, prvý uhorský pomológ
V roku 1773 pápež Kliment XIV. zrušil rehoľu jezuitov. Školu naďalej viedli bývalí jezuiti. V roku 1776 panovníčka Mária Terézia odovzdala gymnázium piaristickému rádu, ktorý sa primárne venoval výchove mládeže. Mária Terézia založila fundáciu 50,000 zlatých na výchovu novicov. Syn Márie Terézie, panovník Jozef II. navštívil mesto i školu 21.apríla 1779. Na základe reforiem Jozefa II. prevzal štát kontrolu nad stredným a vysokým školstvom, boli zrušené kongregácie, duchovné cvičenia, povinné spovede a prijímania. Zákaz sa týkal aj nácvikov divadelných hier v školách.
Piaristi viedli školu podľa hesla tzv. zbožných škôl Scholae Piae „zbožnosť a veda“. Zakladateľ rádu piaristov, sv. Jozef Kalazanský (1556-1648), založil v Ríme v roku 1597 prvú bezplatnú školu prístupnú aj najchudobnejším deťom. Myšlienka zbožných škôl sa rýchlo šírila v rámci celej Európy. Väčšinu študentov tvorili katolíci, ale k protestantom aj židom sa pristupovalo rovnako ako ku katolíkom a akékoľvek prejavy nesympatií zo strany katolíkov sa trestali.
Dôraz sa kládol na domáce jazyky a tzv. reálne predmety, ktoré sa delili na „potrebné“ (náboženstvo, logika, písanie, štylistické cvičenia v latinčine a rodnom jazyku, prírodopis) a „užitočné“ (Starý a Nový Zákon, uhorské dejiny, zemepis). Osobitnú skupinu tvorili „mimoriadne“ predmety – gréčtina, poetika a pokusná fyzika. Vyučovali sa aj praktické znalosti ako účtovníctvo, kaligrafia a vedenie písomností. Na šírenie kultúry slúžilo divadlo a hudba. Za vynález slepej mapy trenčianski profesori získali v roku 1786 pochvalu od ministerstva.
Do chodu školy negatívne zasiahli viaceré udalosti. V roku 1831 vyučovanie prerušila cholerová epidémia, cez revolúciu v roku 1848 boli v budove umiestnení maďarskí vojaci. Počas prusko - rakúskej vojny bola škola premenená v rokoch 1866-67 na sklad potravín s vojenským lazaretom. Vojskom bola obsadená aj počas I. svetovej vojny a v období 1914-6 sa vyučovalo v náhradných priestoroch.
V júni 1915 v rámci školy vznikol jeden z prvých skautských oddielov na Slovensku vďaka profesorovi kreslenia a zemepisu Imre Szabóovi a nadporučíkovi Pavlovi Orbánovi z 15. honvédskeho pluku, ktorý na gymnáziu vykonával predvojenskú prípravu.
V roku 1918 bolo gymnázium poštátnené, následne bol zhabaný inventár, učebnice aj pomôcky a školu presunuli do súčasnej budovy Gymnázia Ľudovíta Štúra. V roku 1921 bola zabraná budova, ktorá sa stala sídlom štátnej meštianskej školy a obchodnej školy. Obnovu gymnázia inicioval v roku 1938 páter Jozef Branecký, provinciál piaristov, známy spisovateľ, publicista, historik a hudobník. K jeho najznámejším dielam patrí román Fráter Johannes.
Gymnázium vykazovalo bohatú mimoškolskú činnosť- divadlo, koncerty, prednášky, akadémie, školské zábavy majálesy, výlety s Jozefom Braneckým. Na škole pôsobil študentský Samovzdelávací krúžok Antona Bernoláka. Škola podporovala chudobných študentov, ktorí mali stravu a ubytovanie v Katolíckom konvikte (internát) zdarma. V roku 1945 bolo gymnázium opäť poštátnené. V 50.rokoch 20.storočia boli likvidované rehole, zhabaný majetok a piaristi boli odsunutí z Trenčína. Iba Jozef Branecký pôsobil ako správca kostola do roku 1956. Budova gymnázia a kláštora sa stala sídlom viacerých inštitúcií: stredná poľnohospodárska škola, stredná stavebná škola, detašované pracovisko vysokej školy chemickej, športové gymnázium, colný úrad a v rokoch 1969-2002 Galéria Miloša Alexandra Bazovského.
Na piaristickom gymnáziu pôsobili resp. študovali významní básnici, hudobníci, vedci , historici a organizátori kultúrneho života: astronóm, matematik a vedec Daniel Matej Kmeť (1783-1825), hudobný skladateľ Augustín František Šmehlík (1765-1844), matematik a autor jednej z prvých učebníc podvojného účtovníctva v UH Mikuláš Stankovič (1765-1840), básnik a nositeľ Rádu Františka Jozefa I. Jozef Budavári-Krička (1813-1897), historik a prírodovedec Viliam Rappensberger (1848-1928), botanik Jozef Puder (1874-1941), historik a spisovateľ Jozef Branecký, zakladateľ moderného ovocinárstva Viktor Buchta (1892-1965), akademický maliar Hugo Gross (1894-1971), paleontológ a archeológ Dezider Augustín Lacko (1860-1932), historik Ľubomír Lipták (1930-2003), barón Alojz Medňanský (1784-1844), heraldik Jozef Novák (1930), maliar Karol Ondreička (1989-1961), etnológ Ján Podolák (1926-2017), zakladateľ modernej vedeckej archeológie Florián František Rómer (1812-1889), organový virtuóz Ernest Riegler- Skalcký (1890-1968), znovuobjaviteľ nápisu na hradnej skale, kňaz a historik Ľudovít Stárek (1803-1863), maliar Ladislav Treskoň (1900-1923).
Po zmene politickej situácie v roku 1989 bolo v roku 1990 za tri mesiace obnovené gymnázium z iniciatívy pátrov Jána Žákovica a Imricha Baláža pod názvom Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého. Prvý pedagogický zbor tvorili externí pracovníci a do prvého ročníka bolo prijatých 60 chlapcov. Postupne za výdatnej pomoci rodičov a podporovateľov školy bola dokončená rekonštrukcia kláštora a školy, v oratóriách bola vybudovaná školská kaplnka a stála expozícia Jozefa Braneckého s dejinami zbožných škôl.
Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
Palackého 4, P.O.Box 86,
912 50 Trenčín
Email: mail@piar.gtn.sk
Ústredňa: 032/7432251-53
Sekretariát: 032/7431496
Riaditeľ: 0905/553998
Zborovňa: 032/2851516, 032/2851519
Vedúca jedálne: 032/2851520
© 2017-2025 Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého Všetky práva vyhradené. Tvorba web stránok - Ján Ďuriga v spolupráci s kovidesign - webdesign.
